Mika, vlastným menom Michael Holbrook Penniman (* 18.august 1983 Bejrút Libanon). Matka je z Libanonu a otec z Ameriky. Keď mal jeden rok, rodina bola nútená odísť z vojnou zmietaného Libanonu a presťahovali sa do Paríža. Neskôr, keď mal deväť rokov odišli do Londýna. Tu navštevoval školu Lycée Français Charles de Gaulle. Keď mal 11 čelil na tejto škole šikanovaniu a mal tiež problémy s dyslexiou. Na základe toho sa jeho matka rozhodla, že ho bude učiť ona sama doma. O šesť až osem mesiacov neskôr nastúpil na St Philips School v Kensingtone. Neskôr absolvoval Westminster School a tiež Royal College of Music. Hneď potom odišiel nahrávať svoj prvý album.
HUDOBNÁ KARIÉRA
Ako dieťa bol Mika trénovaný ruským operným profesionálom menom Alla Ardakov. Neskôr promoval na Royal College of Music v Londýne. Hoci niektorí odborníci tvrdia, že dokáže spievať v rozsahu až päť oktáv, on sám vraví, že je to "len" tri a pol oktávy. V roku 2006 zažiaril singlom „Relax Take it Easy“ a dostal sa na prvé priečky hitparád v Anglicku. Pieseň „Billy Brown“' bola dokonca jeden týždeň zadarmo k stiahnutiu od iTunes Store. 8.januára 2007 vydalo Universal Music ďalší singel „Grace Kelly“ a už 21.januára dosiahol prvú priečku v počúvanosti v Anglicku.
Life in Cartoon Motion
Tento album uzrel svetlo sveta dňa 5.februára 2007 a priniesol mu veľkú popularitu. V Európe je trikrát platinový za viac ako 3 milióny predaných kusov. V Británii je dokonca platinový až štyrikrát. V septembri 2007 začalo jeho veľké turné po celej Európe, pokračovalo v Los Angeles so zástavkou na odovzdávaní cien "50th Grammy Avards". Tento album zachytáva prechod jeho osobnosti od dieťaťa po súčastnosť. V piesňach sa vyjadruje na rôzne témy, napríklad v piesni „Big Girls“ rieši diskrimináciu pevnejších žien, ktorú postrehol ako dieťa aj na svojej matke. Pieseň „Billy Brown“ zas zachytáva život heterosexuálneho muža a jeho homosexuálne aféry. Mika sa vyjadril, že nie všetky piesne sú autobiografické.
The Boy Who Knew Too Much
Je pripravovaný album, ktorý by mal byť vydaný 21. septembra 2009. Pôvodne sa mal volať rovnako ako pieseň z tohto albumu, „We Are Golden“. Ešte pred vydaním svojho druhého štúdioveho albumu bola 8.júna vydaná limitovaná edícia EP Songs for Sorrow ktorá obsahuje štyri piesne a 68-stránkovú knihu s textami a exluzívnými ilustráciami pre každú pieseň. Pieseň „Blue Eyes“, ktorá je tu obsiahnutá, bola použitá na podporu Európskeho parlamentu. Väčšinu piesní z albumu We Are Golden nahral Mika v Los Angeles so svojím producentom a muzikantom Gregom Wellsom. S ním pracoval aj na svojom prvom albume. Album je popísaný tak, že zachytáva dospievanie a tínedžerské časy Miku.
Osobný život
Mika pochádza z piatich súrodencov a narodil sa tretí v poradí. Má mladšieho brata a sestru, dve sestry sú staršie. Jeho sestra Yasmine, ktorá je umelkiňa nakreslila aj obal na prvý album. V súčastnosti pracuje ako módna návrharka. Kvôli jeho osobnosti sa objavili špekulácie o tom, že by bol gay. V reakcii na mediálne domnienky povedal: "Nikdy nehovorím o ničom spoločnom s mojou sexualitou. Skrátka si myslím, že to nepotrebujem. Ľudia sa ma na to ale stále pýtajú. Ale ja nevidím dôvod." Dodal, že "Aby som prežil, prestal som hovoriť o niektorých častiach môjho života a toto je jedna z nich, najmä v mojej práci."
Náhľad fotografií zo zložky MIKA